Nu¸e nu¸e...niet nad to vyhýbať sa povinnostiam. Práca nie je kokot, postojí aj dva dni...ale tá moja je neobyčajný ne-kokot, lebo stojí u¸ parádne dlho. Taký kokot je veru na pová¸enie. Ech...
Lazy Sunday afternoon
I've got no mind to worry
I close my eyes and drift away
Voľajaké obdobie útlmu na mňa doľahlo. Umeleckého. Fyzický útlm na mňa nemusí vôbec doliehať, lebo sme starí známi a nehneme sa na krok. Ačkoli včera som spala osem hodín, deficit sa čoskoro vráti s plnou silou. Tak je to. Únava hory prená¨a. Ale, príjemná zlo¸ka môjho ¸ivota: moja finančne devastujúca liečba a la jačmenný prá¨ok zaberá priam zázračne. U¸ sme ako rodina z reklamy na Ramu - v¨etci sa ráno stretneme v kuchyni, lačne sliepňajúc a hmatkajúc v tej blbosti na odkvapkávanie riadu a kto prvý vydoluje shaker na ten blaho- a ¸ivotadarný mok, mô¸e si dať dávku svojej energizujúcej elektrifikujúcej drogy. Má to tú výhodu, ¸e na spodku nie je voda a tak sa tam zelený prá¨ok nelepí a lep¨ie sa rozmie¨ava. Aké podstatné, ¸e :-)
Ka¸dopádne...veľmi dobre. U¸ sa tým pridájam almost tri mesiačiky a cítim sa ako z reklamy na Modafen (prirodzene po u¸ití).
I met him in a club down in old soho
Where you drink champagne and it tastes just like cherry-cola...
Iné postrehy: koncert Hammerfallu ma príjemne prekvapil. Nečakala som voľačo a¸ také fajn. Vlastne som bola docela skeptická, lebo, viete, čítala som interview s ich spevákom a teda musím povedať, je le trouve pomerne nesympatického.
ALE...Bloodbound a Sabaton ma velice obla¸ili na du¨i, lebo sa na nich dobre pozeralo, aj keď predo mnou bolo početné stádo môrd a mordiakov, nu¸ a po koncíku (vysoko cool slovíčko mimojazdom, nedávno som ho zachytila z úst motýľmi ove¨anej cicu¨ky v električke a tak mi nedá ho nezačleniť do môjho chudobného slovníku) sme sa odfotili s teploidným spevákom z Bloodbound a aj s ich sexi gitaristom, thet cute guy -om Henrikom. Nepovedala som mu ani "mŕtvy je¸ko", "chcem ťa", "chcem piť tvoju krv" a dokonca som sa ovládla a nepovedala som mu ani len "je¸e, je¸e", čím bol môj repertoár ¨védiny vyčerpaný. Zato som sa s ním porozprávala de cette facon:
(On:) "Did you like the show?"
"Yes, of course! And you?"
"(aj sa zasmial, milený!) Yes... The public was great tonight..."
"Well, I saw you at Masters of rock last year, I really like your music, it´s not too often these years..."
"Oh, really?"
Nu¸ milý ¨védsky sexi Henrik the Gitarista bol odo mňa asi desať centimetrov. Mala som straaaa¨nú chuť ho pobozkať. Bohu¸iaľ, v mojom ¸ivote sa to sexi gitaristami len o niečo vy¨¨ími odo mňa moc nehem¸í (fakt bol dosť krpatý, teda nemusela by som nosiť vedro, keby som s ním ¨la na rande /plánujem nám budúcnosť u¸/ a je odo mňa aj tak trochu vy¨¨í. Skvelý chlap proste.)
Nu¸ a čo dodať? Potom nás vyrazil voľajaký organizátorský trulino a domov sme sa odviezli nie za ponúkaných "takých osem éčiek určite", ktoré avizoval afektovaný taxikár stojaci pred PaKárňOu, ale za púhych tri ¨esťdesiatpäť s nateplalým, ale zjavne ¸enatým a dcératým "no čo mój" chlapcom, ktorému sa zo skla udrbala navigácia, ale bol milý aj do telefónu.
Odteraz volám u¸ len 16 100. Rsv. ak to bolo ono. A ak si v povznesenej nálade spomeniem. Hohó...
